Akcia čoskoro končí

Martin “Pyco” Rausch: Je skvelé, že nemusím listovať v starých počarbaných zošitoch ale otvorím si vlastnú knihu…

Zdieľať:

pyco-view
Foto: Pavel Kuna

Skvelý moderátor, ktorého poznáte pod pseudonymom Pyco. O svojich moderátorských kvalitách presvedčil už viackrát. Že je najlepší moderátor, to vieme. Že je milovník Grécka a mačiek, to vieme tiež. Vieme však aj to, že je skvelý kuchár. Presvedčilo nás o tom jeho jedlo. Teda MOJE JEDLO 1 aj 2. Bude aj 3ka? Aj to sme sa spýtali silno variaceho Martina Pyca Rauscha :)

V prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať za rozhovor, pretože „dostať „sa po Vás nie je jednoduché :) Pri vašej pracovnej vyťaženosti máte čas aj na relax? Akú formu relaxu uprednostňujete?

Nemyslím že by som bol viac vyťažený ako iní pracujúci ľudia. Len tú aktivitu vidno verejne, takže vzniká občas dojem, že idem bez prestávky. Zdravie mi už viac krát dvihlo výstražný prst, takže pevnou súčasťou mojej zaneprázdnenosti je aj odpočinok, pohyb a dni keď prosto nepracujem, ani pracovne nekomunikujem. V istom veku zredukovanie aktivity aj za cenu nižšieho príjmu, život skvalitňuje a dúfam že aj predlžuje. Ale vypnem už aj tak, že varím, čítam knihu, vzdelávam sa a v rámci možnosti športujem.

Aké bolo Vaše najobľúbenejšie jedlo v detstve? Bol ste veľký papkáč alebo naopak prieberčivé dieťa?

Ja som z veľkej rodiny, na prieberčivosť v detstve nebol ani priestor. Dokonca netuším  či som mal obľúbené jedlo, musím sa spýtať mamy. Možno langoše. Skôr viem že som teda vôbec nemusel parené buchty ani dukátové buchtičky či podobné, deťmi milované výtvory.

Kedy ste sa rozhodol stať vegetariánom? A ako vnímate svoje rozhodnutie po vyše 2Otych rokoch?

Keď som začal s varením, pochopil som že v kuchyni sa dá všeličo vymyslieť a uvedomil som si, že mäso som aj tak nikdy veľmi nemusel, aj keď nič radikálne som pri jeho konzumácii aj odmietaní nepociťoval. A to sa nezmenilo ani po 21 rokoch. Mäso mi nechýbalo ani raz, nemusel som si ho odopierať a o ničom nemám chuť nikoho presviedčať. Cítim sa výborne. Aj by som povedal že neľutujem, ale pre mňa nejesť mäso nebolo ničím závažné rozhodnutie, ktoré by som mal potrebu teraz špeciálne vyhodnocovať.

Máte k vareniu blízko aj kvôli štúdiu na Hotelovej škole alebo ste bol varenia chtivý už predtým :)?

Ja som nenavštevoval ani škôlku, takže v detstve som sa prizeral v kuchyni častejšie ako iní rovesníci. Ale v tom čase som nič viac ako zvedavosť  neprejavoval.

Máte rád fotografovanie, keďže si fotografie do vašich kníh fotíte sám?

V puberte som sa mu snažil pričuchnúť viac, jediné dva záujmové krúžky ktoré som kedy navštevoval boli chovateľstvo a fotografia. Takže fotografovanie mám rád, ale  ako voľnočasový amatér som nedokázal zveriť svoje kuchárske knihy profesionálnemu fotografovi. Konceptom môjho one-man-show bolo ukázať moju kuchyňu, kreácie a nápady, ktoré si sám aranžujem a presne viem ako chcem aby vyzerali na fotografii. Takže “MOJE JEDLÁ”  som chcel bezpodmienečne sám aj nafotiť a vydať na vlastnú päsť.

Ku ktorej krajine čo sa jedla týka máte najbližšie?

Taliansko? Grécko? Sám neviem. Fúzujem a miešam všetko čo mám rád. Ale gro mojich chutí je zo stredomorskej kuchyne. Časom a skúsenosťami sa menia aj moje chute. Takto je to teraz.

Obálka vašej knihy Moje jedlo 2 je fascinujúca. Ako vás napadla takáto myšlienka?

Ďakujem. Nechcel som aby niekto pri druhej obálke povedal že je “pekná”. A tak som sa raz zobudil s predstavou zeleného terminátora, kríženého s tvorbou talianskeho maliara Arcimbolda. Vizuálnou metaforou myšlienky “Si to, čo ješ alebo sa staneš tým, čo ješ?” som chcel skôr zaujať, možno šokovať, vybočiť z kategórie kuchárskych kníh a vytvoriť obal, ktorý človeka láka zapozerať sa, v lepšom prípade zamyslieť.

Aké jedlo z Vašich publikácií máte najradšej?

Na toto naozaj dlhodobo neviem odpovedať. Sú v nich totiž moje dlhoročné recepty ale aj nápady, ktoré vznikli priamo na mieru počas prípravy knihy. A kvôli presnej gramáži a dávkovaniu, sa sám ku knihám  pravidelne vraciam. Je skvelé, že nemusím listovať v starých počarbaných zošitoch ale otvorím si vlastnú knihu o))) Aj to je jeden z pocitov, na ktoré som sa pred rokmi tešil.

pyco-2
Foto: Eduar Daniš

Pomerne všetky vaše recepty mám odskúšané, tak mi nedá sa neopýtať: bude kniha Moje jedlo 3?

Skutočne? To je najväčší kompliment, aký som si mohol priať. Ďakujem! Na ďalšej knihe pracujem. Ale zatiaľ veľmi pomaly. Mám dva rôzne koncepty, výtvaram recepty.  Netuším kedy ju dokončím. Pomaly však zvyknem zájsť naozaj oveľa ďalej.

Ako sa udržujete v kondícii?

Ja neviem čo je kondícia. Keď športujete, chcete byť neustále v pohybe a dokázať si viac. Keď vám vyskočí platnička, ste radi ak prejdete po čase aspoň do taxíka. Snažím sa neupadať do stereotypného života, k čomu mi paradoxne pomáha práca, pretože každý mesiac robím niečo úplné iné a celkom inde. Aj tak si myslím že základom akejkoľvek kondičky je čistá hlava. Ešte stále máte pocit, že sa udržujem v kondícii?

Existuje jedlo, ktoré by ste nikdy a za žiadnych okolností nezjedli?

Nikdy netreba hovoriť nikdy. Ale snáď si už asi nedám žabu, slimáka či mušle. To všetko mi raz v živote ponúkli a skúsil som. A už neskúsim… .

Jedlá, ktoré popisujete vo Vašich knihách „testujete“ na rodinných príslušníkoch? :)

Áno aj. Odskúšané jedlá majú viacero otestovaných ľudí a recepty vytvorené v poslednej fáze ochutnávali okrem brata či rodičov, najmä ľudia ktorí sa vyskytovali v mojej blízkosti. Teda aj kolegovia z televízie alebo spolupracovníci z agentúry, ktorá mi s knihou pomohla po grafickej a vydavateľskej stránke.

Rád objavujete nové chute?

Milujem to!

Ktorá potravina je pre Vás absolútne Top?

Hmmm, som váha, takého odpovede nedokážem vypľuť na počkanie. Dajme tomu, že zemiak… .

Osobne ma príjemne prekvapilo, že čerpáte z tradičnej kuchyne, ale si ju „vylepšíte“ po novom, vytvoríte kulinársku fúziu. Na ktoré tradičné jedlo z detstva si spomínate najradšej?

Langoše, halušky, báleš, šišky, slíže, bábovka, štedrák, knedle, lečo a tak podobne.

Netajíte sa tým, že milujete mačky. Väčšina ľudí má radšej psov. Čím si Vás mačky získali?

Ja mám rád aj psov. Mačky ma fascinujú záhadnou a pritom priamou povahou. Mačka je jediné domáce zviera, ktoré zdomácnelo len do miery do akej jej to vyhovuje. Inak sú to stále divé zvieratá, ktoré  človek nemôže vlastniť, len  s nimi spolunažívať. Dokážu nás rýchlo preskenovať a odraziť vo svojom správaní, to čo sami robíme a na čo myslíme. Ak niekto tvrdí, že mačka je falošné zviera, tak definuje tým paradoxne len sám seba. Každý majiteľ mačky, ktorý bol dlhodobo chorý, vám na počkanie rozpovie pár vlastných príbehov po ktorých budete mačku oprávnene považovať za školeného terapeuta.

pyco-3
Foto: Branislav Šimončík, Klaus Enrique

Kedy ste naozaj šťastný?

Keď ten stav nemusím nikomu opisovať o)

Čo Vás najviac napľňa pri vašej práci?

Asi ten holý fakt, že keď si odmyslím prípravy, oficiality, stretnutia, manažovanie a iné  aktivity, samotné zameranie toho čo robím, vďaka moderovaniu či vareniu, som nikdy za skutočnú prácu nepovažoval. A tak sa vlastne aj zabávam, pretože nič lepšie robiť neviem.

Ste milovník Grécka. Čím si Vás táto krajina získala?

Prírodou. Je to jediná krajina, ktorá má tisíc tvárí a stále všetky nepoznám. Každý ostrov, aj každé zákutie kontinentu má celkom inú históriu, faunu, flóru a skvelú kuchyňu! Nehovoriac o tom, že Gréci sú najpohostinnejší národ aký poznám.

Stále zbierate rajčiny? :)

Takže ste do bodky prečítali aj moju prvú knihu. Ďakujem.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré :)

Zdieľať: